Hlavné menu
Novinky na stránke
13.01.2012 o 21:30 hod. Stránka bude do mája definitívne ukončená. Nebude tu už nič pridávané a nebudem ju ani aktualizovať.
Blesky a búrky fascinovali ľúdí už v pravekých dobách, kedy si mysleli, že sa na nich Bohovia hnevajú, pretože im neponúkli alebo sa nepodelili napr. o svoju ženu. V dnešnej dobe už vieme, že sa to na nás "hnevá" len príroda a nie Bohovia. Búrky sú bežným javom na celej našej planéte. Každú minútu z oblohy na zem dopadne cez 6,000 bleskov, a to len pri búrkach. Kedže máme opäť leto a s tým spojené aj letné búrky, tak vám prinášam zopár zaujímavých informácii o bleskoch, ich vzniku a popis k rôznych druhom bleskov.
Čo je to blesk?
Blesky vznikajú zásadne len pri búrkach alebo umelo v laboratóriách. Blesk je krátkotrvajúci, chaotický a nepredvídateľný prírodný úkaz s veľmi vysokou svietivosťou. Je to zároveň silný elektrický výboj veľmi vysokého napätia v našej atmosfére. Dĺžka dráhy, ktorú jediný blesk dokáže za veľmi krátky čas prejsť, je zvyčajne cez
niekoľko kilometrov. Blesky môžu cestovať rýchlosťou až 220,000 km/h. Jeden blesk môže obsahovať niekoľko miliónov voltov elektriny a niektoré blesky dosahujú niekoľkokrát vyššiu teplotu ako naše slnko (30,000 °C). Preto sú väčšinou všetky blesky smrtiace, pretože buď nás okamžite zabije vysoký elektrický prúd alebo nás zvnútra usmaží extrémne vysoká teplota.
Len pre porovnanie: V jadre nášho slnka je teplota približne 20,000,000 °C a na jeho povrchu približne 6,000 °C.
Čo je to hrom?
Hrom je zvuk, ktorý vytvorí blesk pri svojej ceste vzduchom. Akýkoľvek zvuk, ktorý my počujeme, je tvorený vibráciami a tieto vibrácie sa šíria vzduchom ako vlny, až kým sa nedostanú k nám do ucha.
To znamená, že blesk musí samozrejme vytvoriť nejaké vibrácie. Bleskový výboj je obrovský tok elektriny a pri údere blesku toto obrovské množstvo elektriny vystrelí do vzduchu a spôsobí až dve veci naraz.
1, Elektrina vletí do vzduchu a tam začne vibrovať, čo spôsobí obrovské vibrácie zvuku.
2, Keďže blesk je veľmi horúci, tak spolu s ním sa ohrieva vzduch okolo neho. Horúci vzduch sa zväčší a okamžite expanduje.
Ako blesk s veľmi horúcim vzduchom expanduje, tak tieto častice vzduchu tlačia vo veľkej rýchlosti na okolie a vytvárajú obrovské vibrácie. Tieto vibrácie sú to, čo potom počujeme ako hrom. Je to skrátka dunenie hromu, spôsobené vibráciami alebo odrážanie zvuku od zeme a mrakov. Hrom je za vhodných podmienok počuť až do vzdialenosti 20 km.
Je veľa ľudí, ktorí sa boja skôr hromu ako blesku a pritom je hrom úplne neškodný, teda pokiaľ blesk nešľahne úplne vo vašej blízkosti.
Vtedy vás na nejaký čas ohluší silný zvuk alebo môže popáliť vysoká teplota v tesnej blízkosti blesku.
Pri blesku samozrejme vzniká aj menšia tlaková vlna, takže vás kľudne môže aj odhodiť. Poznám to z vlastnej skúsenosti.
Prečo ale hrom nepočuť zároveň s bleskom?
Pretože svetlo sa pohybuje rýchlejšie ako zvuk. Svetlo z blesku cestuje do našich očí oveľa rýchlejšie, než zvuk počas blesku, takže ho počujeme o niečo neskôr, ako vidíme samotný záblesk.
Svetlo sa pohybuje rýchlosťou 300,000 km/s a rýchlosť zvuku je cca. 330 m/s.
Ak chcete počuť hrom zároveň s bleskom, tak si musíte niekde na voľnom priestranstve počíhať na nejaký ten blesk, ktorý do vás medzičasom šľahne. Vtedy ho budete počuť určite okamžite, ale zrejme asi aj posledný krát vo svojom živote.
Ja osobne to ale vôbec nedoporučujem.
Ak si chcete zistiť, ako ďaleko je od vás búrka, tak keď zbadáte blesk, začnite počítať sekundy, až pokým nebudete počuť hrom. Vzdialenosť vypočítame vynásobením počtu sekúnd s číslom 330.
Ak do 30 sekúnd od záblesku už budeme počuť hrmenie, tak toto je od nás vzdialenosť búrky približne 10 kilometrov. Ak počujeme hrom do 10 sekúnd, tak búrka je už veľmi blízko a je potrebné sa z voľného priestranstva okamžite zdekovať niekde do bezpečia.
Dráha blesku sa nedá odhadnúť a blesk si vždy hľadá cestu s najmenším elektrickým odporom.
Na ochranu pred bleskami používame bleskozvody, nie hromozvody. Pred bleskami nám určite nepomôže hromozvod, ktorý by mal podľa názvu slúžiť skôr na zachytávanie zvuku (hromu). Na to nám poslúži aj nejaký prístroj na záznam zvuku.
Pred bleskom nám nepomôže ani rýchle kľučkovanie niekde v poli s kukuricou alebo pískanie, či nebodaj huľákanie na odplašenie búrky ako ochrana pred bleskom.
Na ochranu pred bleskami vám odporúčam prečítať tento výborný článok tu.
Ako vznikajú blesky pri búrkach?
Najčastejšími výrobcami bleskov v mrakoch sú mračná typu cumulonimbus (Cb), ale môže ich vyprodukovať aj cumulus (Cu), stratus (St) alebo iné druhy mrakov. Blesky môže vytvoriť aj snehová a piesočná búrka alebo mraky nad sopkami.
Počas búrky, procesy ako je vertikálne prúdenie a rôzne veľkosti kvapiek vody spôsobujú elektrické náboje vytvorené v rôznych častiach mračna. Keď tieto zmeny začnú byť dostatočne veľké, tak sú už neudržateľné a spôsobia úder blesku.
Vo väčšine dažďových mrakov je spodná časť mračna nabitá záporne (elektróny) a horná je zas nabitá pozitívne (ióny - nabité atómy). Väčšina takýchto bleskov, ktoré vznikajú priamo nad našimi hlavami počas búrky, nazývame negatívnymi bleskami.
Existujú ale dve teórie, ktoré na vznik blesku vyžadujú aj ľad alebo ho zas nepotrebujú. Prvá teória popisuje, ako ľad získa záporný náboj, zatiaľ čo mrznúca voda udržuje jej pozitívny náboj.
Ďalšia teória ukazuje, že keď veľké kvapky klesajú z mračna rýchlo dole, získavajú tak záporný náboj, zatiaľ čo pomaličky padajúce kvapky vody získavajú kladný náboj.
Teórie, ktoré nevyžadujú ľad, zas dávajú vysvetlenie, že mrak má svoj náboj tým, že priťahuje záporné náboje z ionosféry. Tieto záporné náboje sú tlačené k základni mračna silnými vrchnými prúdmi, kým kladné častice sú tlačené nahor teplým vzduchom v dažďovom mraku. Nakoniec záporný náboj v základni mraku dodáva vzduchu kladný náboj. Keď elektrický potenciál dosiahne približne 10,000 voltov na jeden centimeter, ionizáciou v úzkej cestičke nastáva elektrický výboj, čiže blesk. Negatívne častice zostúpia zo základne mraku až na zem.
Avšak, väčšina bleskov nie jednorazová záležitosť, ale mnoho malých nabitých častíc vytvorí ďalšie vlákna, ktoré nasledujú svoje hlavné rameno výboja. Jeden blesk potom môže obsahovať až 42 vlákien alebo vetiev. Čas medzi týmito postupnými ťahmi je od 0,02 sekundy. Priemerný výboj blesku trvá iba 1/4 sekundy.
Veľmi zriedka sa môže objaviť aj bipolárny blesk, ktorého pozitívna a negatívna energia používa spoločnú cestu s jedným kanálom elektrického výboja. Približne 3/4 všetkých bleskov na Zemi nikdy neopustia mraky.
Typy bleskov (sú zoradené podľa rozšírenia)
Vnútromrakový
Je to najbežnejší typ blesku, ktorý je vidieť výhradne len v mrakoch. Je to vlastne len blýskanie, ktorého ramená ani nie je vidieť. Niekedy vykukne aj von z mračna, ale nikdy nejde až k zemi. Tento typ blesku prebieha len vo vnútri samotného mraku typu cumulonimbus, ktorý prechádza rôzne nabitými časťami tohto mraku. Skladá sa len z hlavného ramena bez spätného chodu. Takýto výboj dokáže neuveriteľne rozsvietiť celú oblohu a široké okolie. Blesk cestuje približne 3 km, hoci môže byť oveľa dlhší. Tento blesk je úplne neškodný, pretože prebieha len v rámci samotného mraku.
Medzimrakový
Je to druhý najčastejší typ blesku. Zvyčajne vzniká vo veľmi vysokých nadmorských výškach, kde prechádza z jedného búrkového mračna do druhého, v rámci jednej búrky. Sú to vlastne svetelné pásy ťahajúce sa horizontálne po celej oblohe. Tento blesk je taktiež úplne neškodný, pretože prebieha len v samotných mrakoch vo vysokých výškach.
Pre lietadlá je ale veľmi nebezpečný.
Mrak - Zem
Tento blesk je tretí najčastejší (25% zo všetkých typov) a vie narobiť najviac škody. Je to veľmi nebezpečný blesk. Väčšina týchto bleskov pochádza z negatívne nabitej spodnej časti mrakov, ktorý potom cestuje ku kladne nabitým časticiam dole na zemi. Blesk vo väčšine prípadov udiera na najväčšie alebo najvyššie budovy a stromy.
Úder tohto blesku môže spôsobiť požiar a majetkové škody.
Ak je nejaká osoba najvyšším objektom na voľnom priestranstve, tak je veľká pravdepodobnosť, že si ho tento blesk nájde a švacne do lebene.
Niektoré z týchto bleskov môžu priniesť na zem aj pozitívny náboj.
Korálový (prerušovaný)
Je to zvláštny druh blesku, ktorý ide zásadne z mrakov na zem. Tento blesk dosahuje vyššiu svietivosť a pri ceste vzduchom sa jeho hlavné vlákno okamžite rozpadáva na kratšie kúsky a zostávajú po ňom nepatrné stopy, takže pri pohľade naň, je v celej svojej dĺžke roztrhaný. Je to dosť zriedkavý blesk, ktorý som už aj ja pár krát videl.
Zem - Mrak
Tento typ blesku vzniká hlavne na veľmi vysokých budovách, vežiach a mrakodrapoch, kde z najvyššieho miesta vyšľahne elektrický výboj do mrakov. Po svojej ceste k mrakom sa väčšinou vždy rozvetví na všetky strany ako obrovský rozkonárený strom. Tento blesk taktiež nie je nebezpečný, pokiaľ sa nedržíme antény na mrakodrape.
Páskový
Tento typ blesku vzniká pri búrkach, kde je veľmi silný bočný vietor. Je to vlastne jeden blesk oddelený medzerou alebo niekoľkými medzerami, ktorého vietor posúva do strany pri jeho spätných cestách z oblohy na zem a späť k mrakom a to niekoľko krát za sebou. Na fotografiách tento blesk vyzerá, ako keby bolo jeho rameno niekoľkokrát naklonované.
Vidlicovitý (blesk z jasného neba)
Tento blesk môže udrieť aj 20-30 kilometrov od vzdialenej búrky, kde máme nad sebou ešte modrú oblohu. Takéto blesky sa nazývajú pozitívne blesky a tvoria asi 5% všetkých bleskov. Sú veľmi zriedkavé, ale omnoho dlhšie a ničivejšie. Takýto blesk musí prekonať oveľa väčšiu vzdialenosť k svojmu vybitiu. Pozitívne blesky nesú šesť až desaťkrát väčší elektrický náboj ako negatívne blesky. Skrátka je 10x silnejší ako väčšina ostatných bleskov. Pozitívne údery plesku sú menej časté a pochádzajú z vyšších oblastí búrkových mrakov. Tieto blesky sú zodpovedné za väčšinu lesných požiarov a rozsiahle škody na elektrických rozvodoch. Produkujú obrovské množstvo vĺn ELF a VLF.
Ak vás náhodou trafí tento typ blesku, tak jeho zásah už určite nerozchodíte a nepomôže vám ani Boh Všemohúci, aj keď sa modlíte 150x za deň a chodíte do kostola 7x denne.
Tento typ blesku môže mať v priemere až dva metre a pár krát som už tento typ blesku videl.
Pásový
Je to druh blesku, ktorý sa objavuje v základni alebo po stranách búrkového mraku ako obrovský rozkonárený strom, ktorý vylezie z jednej časti mračna a rozlieva sa po celej oblohe. Vyzerá, ako keby cestoval po oblohe na všetky strany. Tento blesk sa drží iba základne búrkového mračna, takže na zem nikdy nedosiahne, jedine v kombinácii s iným typom blesku.
Škriatkovia a trysky
Tieto typy bleskov zo zeme väčšinou nikdy neuvidíme, pretože sa objavujú až v strednej atmosfére vysoko nad celou búrkovou bunkou. Vznikajú pri extrémne silných búrkach, ktoré produkujú obrovské množstvo elektrického náboja na Zemi. Škriatkovia začínajú niekde v mezosfére a zasahujú až k okraju ionosféry. Časovo sú to veľmi krátke svetelné záblesky (1/100s), ktoré sú dosť slabé a voľným okom takmer neviditeľné. Tieto blesky sú zásadne červenej farby, prípadne s modrastým nádychom a nikdy nedosiahnu k vrcholu samotného búrkového mračna. Sú najdlhšie zo všetkých typov bleskov, ktoré dosahujú vertikálnej dĺžky až 60km. Niekedy sa môžu zhlukovať vedľa seba a horizontálne obsadiť až 100 kilometrov na šírku. Celý objem atmosféry obalený škriatkami môže pokryť tisíce kubických kilometrov.
Trysky sú zásadne modrej farby a nie sú viazané na žiadne typy bleskov v búrkovej bunke. Trysky vychádzajú hneď nad vrcholom búrkového mračna, kde vystreľujú až do výšky 25 kilometrov rýchlosťou 1/4 sekundy. Tento typ blesku sa taktiež objavuje pri extrémne silných búrkach, hlavne pri tornádach. Tieto blesky je možné vidieť aj voľným okom a väčšinou bývajú v tvare kužeľa. Najlepšie ich je vidieť niekde na vidieku, kde nás neruší žiadny zdroj svetla a máme výhľad na 100km vzdialenú búrku.
Guľový
Je to najzáhadnejší typ blesku pri búrkach a veľmi málo sa o ňom vie. Guľový blesk vie precestovať veľmi veľké vzdialenosti. Životnosť má niekoľko sekúnd až minút. Dosahuje priemer približne 9-50cm, teda aj veľkosť lopty a žiari červenou, žltou alebo oranžovou farbou. Sú aj fámy, že bol videný vo veľkosti kamióna.
Môže mať okolo seba aj halo alebo bude iskriť, či vysielať lúče svetla. Môže byť aj zahmlený a jeho zápach pripomína ozón alebo horiacu síru. Pravdepodobne vzniká po údere klasického blesku na zem, kde sa v pôde nachádza dostatok uhlíka a kremíka. Vyžarovanie svetla je zrejme spôsobené oxidáciou tohto kremíka. Jeho teplota je okolo 3,000 °C. Pohybuje sa veľmi pomaličky, väčšinou horizontálne a je záhadne nezávislý od aktuálnych vzdušných prúdov a fyzikálnych zákonov.
Jeho zvláštnou schopnosťou je, že dokáže ľahko obísť hocijaké prekážky vo svojom pohybe. Niektoré guľové blesky sa zas dokážu pohybovať aj po elektrickom vedení alebo po plotoch, ako keby išli po nejakých koľajniciach. Tento blesk dokáže aj plávať na vode.
Tento typ blesku je dosť inteligentný, pretože dokáže vojsť do domu dvermi, oknom alebo komínom a potom sa prechádza po chodbách, ako keby bol na nejakej obhliadke. Po krátkej dobe zmizne s veľkým ohlušujúcim rachotom.
Guľový blesk dokáže spraviť aj obrovské škody na majetku a zdraví všetkého, čo mu príde do cesty.
Existujú ešte aj iné typy bleskov, ale tie nie sú až také významné (napr. elfovia, superblesky ...).
Tu nižšie si môžete pozrieť zopár záznamov z búrok.
Zväčšiť okno Zväčšiť okno Zväčšiť okno
| Články - Počasie a klíma |
Hromy, blesky a typy bleskov
Blesky a búrky fascinovali ľúdí už v pravekých dobách, kedy si mysleli, že sa na nich Bohovia hnevajú, pretože im neponúkli alebo sa nepodelili napr. o svoju ženu. V dnešnej dobe už vieme, že sa to na nás "hnevá" len príroda a nie Bohovia. Búrky sú bežným javom na celej našej planéte. Každú minútu z oblohy na zem dopadne cez 6,000 bleskov, a to len pri búrkach. Kedže máme opäť leto a s tým spojené aj letné búrky, tak vám prinášam zopár zaujímavých informácii o bleskoch, ich vzniku a popis k rôznych druhom bleskov.Čo je to blesk?
Blesky vznikajú zásadne len pri búrkach alebo umelo v laboratóriách. Blesk je krátkotrvajúci, chaotický a nepredvídateľný prírodný úkaz s veľmi vysokou svietivosťou. Je to zároveň silný elektrický výboj veľmi vysokého napätia v našej atmosfére. Dĺžka dráhy, ktorú jediný blesk dokáže za veľmi krátky čas prejsť, je zvyčajne cez
niekoľko kilometrov. Blesky môžu cestovať rýchlosťou až 220,000 km/h. Jeden blesk môže obsahovať niekoľko miliónov voltov elektriny a niektoré blesky dosahujú niekoľkokrát vyššiu teplotu ako naše slnko (30,000 °C). Preto sú väčšinou všetky blesky smrtiace, pretože buď nás okamžite zabije vysoký elektrický prúd alebo nás zvnútra usmaží extrémne vysoká teplota.Len pre porovnanie: V jadre nášho slnka je teplota približne 20,000,000 °C a na jeho povrchu približne 6,000 °C.
Čo je to hrom?
Hrom je zvuk, ktorý vytvorí blesk pri svojej ceste vzduchom. Akýkoľvek zvuk, ktorý my počujeme, je tvorený vibráciami a tieto vibrácie sa šíria vzduchom ako vlny, až kým sa nedostanú k nám do ucha.
To znamená, že blesk musí samozrejme vytvoriť nejaké vibrácie. Bleskový výboj je obrovský tok elektriny a pri údere blesku toto obrovské množstvo elektriny vystrelí do vzduchu a spôsobí až dve veci naraz.
1, Elektrina vletí do vzduchu a tam začne vibrovať, čo spôsobí obrovské vibrácie zvuku.
2, Keďže blesk je veľmi horúci, tak spolu s ním sa ohrieva vzduch okolo neho. Horúci vzduch sa zväčší a okamžite expanduje.
Ako blesk s veľmi horúcim vzduchom expanduje, tak tieto častice vzduchu tlačia vo veľkej rýchlosti na okolie a vytvárajú obrovské vibrácie. Tieto vibrácie sú to, čo potom počujeme ako hrom. Je to skrátka dunenie hromu, spôsobené vibráciami alebo odrážanie zvuku od zeme a mrakov. Hrom je za vhodných podmienok počuť až do vzdialenosti 20 km.
Je veľa ľudí, ktorí sa boja skôr hromu ako blesku a pritom je hrom úplne neškodný, teda pokiaľ blesk nešľahne úplne vo vašej blízkosti.
Vtedy vás na nejaký čas ohluší silný zvuk alebo môže popáliť vysoká teplota v tesnej blízkosti blesku.Pri blesku samozrejme vzniká aj menšia tlaková vlna, takže vás kľudne môže aj odhodiť. Poznám to z vlastnej skúsenosti.
Prečo ale hrom nepočuť zároveň s bleskom?
Pretože svetlo sa pohybuje rýchlejšie ako zvuk. Svetlo z blesku cestuje do našich očí oveľa rýchlejšie, než zvuk počas blesku, takže ho počujeme o niečo neskôr, ako vidíme samotný záblesk.
Svetlo sa pohybuje rýchlosťou 300,000 km/s a rýchlosť zvuku je cca. 330 m/s.
Ak chcete počuť hrom zároveň s bleskom, tak si musíte niekde na voľnom priestranstve počíhať na nejaký ten blesk, ktorý do vás medzičasom šľahne. Vtedy ho budete počuť určite okamžite, ale zrejme asi aj posledný krát vo svojom živote.
Ja osobne to ale vôbec nedoporučujem.
Ak si chcete zistiť, ako ďaleko je od vás búrka, tak keď zbadáte blesk, začnite počítať sekundy, až pokým nebudete počuť hrom. Vzdialenosť vypočítame vynásobením počtu sekúnd s číslom 330.Ak do 30 sekúnd od záblesku už budeme počuť hrmenie, tak toto je od nás vzdialenosť búrky približne 10 kilometrov. Ak počujeme hrom do 10 sekúnd, tak búrka je už veľmi blízko a je potrebné sa z voľného priestranstva okamžite zdekovať niekde do bezpečia.
Dráha blesku sa nedá odhadnúť a blesk si vždy hľadá cestu s najmenším elektrickým odporom.
Na ochranu pred bleskami používame bleskozvody, nie hromozvody. Pred bleskami nám určite nepomôže hromozvod, ktorý by mal podľa názvu slúžiť skôr na zachytávanie zvuku (hromu). Na to nám poslúži aj nejaký prístroj na záznam zvuku.
Pred bleskom nám nepomôže ani rýchle kľučkovanie niekde v poli s kukuricou alebo pískanie, či nebodaj huľákanie na odplašenie búrky ako ochrana pred bleskom.
Na ochranu pred bleskami vám odporúčam prečítať tento výborný článok tu. Ako vznikajú blesky pri búrkach?
Najčastejšími výrobcami bleskov v mrakoch sú mračná typu cumulonimbus (Cb), ale môže ich vyprodukovať aj cumulus (Cu), stratus (St) alebo iné druhy mrakov. Blesky môže vytvoriť aj snehová a piesočná búrka alebo mraky nad sopkami.
Počas búrky, procesy ako je vertikálne prúdenie a rôzne veľkosti kvapiek vody spôsobujú elektrické náboje vytvorené v rôznych častiach mračna. Keď tieto zmeny začnú byť dostatočne veľké, tak sú už neudržateľné a spôsobia úder blesku.
Vo väčšine dažďových mrakov je spodná časť mračna nabitá záporne (elektróny) a horná je zas nabitá pozitívne (ióny - nabité atómy). Väčšina takýchto bleskov, ktoré vznikajú priamo nad našimi hlavami počas búrky, nazývame negatívnymi bleskami.
Existujú ale dve teórie, ktoré na vznik blesku vyžadujú aj ľad alebo ho zas nepotrebujú. Prvá teória popisuje, ako ľad získa záporný náboj, zatiaľ čo mrznúca voda udržuje jej pozitívny náboj.
Ďalšia teória ukazuje, že keď veľké kvapky klesajú z mračna rýchlo dole, získavajú tak záporný náboj, zatiaľ čo pomaličky padajúce kvapky vody získavajú kladný náboj.
Teórie, ktoré nevyžadujú ľad, zas dávajú vysvetlenie, že mrak má svoj náboj tým, že priťahuje záporné náboje z ionosféry. Tieto záporné náboje sú tlačené k základni mračna silnými vrchnými prúdmi, kým kladné častice sú tlačené nahor teplým vzduchom v dažďovom mraku. Nakoniec záporný náboj v základni mraku dodáva vzduchu kladný náboj. Keď elektrický potenciál dosiahne približne 10,000 voltov na jeden centimeter, ionizáciou v úzkej cestičke nastáva elektrický výboj, čiže blesk. Negatívne častice zostúpia zo základne mraku až na zem.
Avšak, väčšina bleskov nie jednorazová záležitosť, ale mnoho malých nabitých častíc vytvorí ďalšie vlákna, ktoré nasledujú svoje hlavné rameno výboja. Jeden blesk potom môže obsahovať až 42 vlákien alebo vetiev. Čas medzi týmito postupnými ťahmi je od 0,02 sekundy. Priemerný výboj blesku trvá iba 1/4 sekundy.
Veľmi zriedka sa môže objaviť aj bipolárny blesk, ktorého pozitívna a negatívna energia používa spoločnú cestu s jedným kanálom elektrického výboja. Približne 3/4 všetkých bleskov na Zemi nikdy neopustia mraky.
Typy bleskov (sú zoradené podľa rozšírenia)
Vnútromrakový
Je to najbežnejší typ blesku, ktorý je vidieť výhradne len v mrakoch. Je to vlastne len blýskanie, ktorého ramená ani nie je vidieť. Niekedy vykukne aj von z mračna, ale nikdy nejde až k zemi. Tento typ blesku prebieha len vo vnútri samotného mraku typu cumulonimbus, ktorý prechádza rôzne nabitými časťami tohto mraku. Skladá sa len z hlavného ramena bez spätného chodu. Takýto výboj dokáže neuveriteľne rozsvietiť celú oblohu a široké okolie. Blesk cestuje približne 3 km, hoci môže byť oveľa dlhší. Tento blesk je úplne neškodný, pretože prebieha len v rámci samotného mraku.
Medzimrakový
Je to druhý najčastejší typ blesku. Zvyčajne vzniká vo veľmi vysokých nadmorských výškach, kde prechádza z jedného búrkového mračna do druhého, v rámci jednej búrky. Sú to vlastne svetelné pásy ťahajúce sa horizontálne po celej oblohe. Tento blesk je taktiež úplne neškodný, pretože prebieha len v samotných mrakoch vo vysokých výškach.
Pre lietadlá je ale veľmi nebezpečný.
Mrak - Zem
Tento blesk je tretí najčastejší (25% zo všetkých typov) a vie narobiť najviac škody. Je to veľmi nebezpečný blesk. Väčšina týchto bleskov pochádza z negatívne nabitej spodnej časti mrakov, ktorý potom cestuje ku kladne nabitým časticiam dole na zemi. Blesk vo väčšine prípadov udiera na najväčšie alebo najvyššie budovy a stromy.Úder tohto blesku môže spôsobiť požiar a majetkové škody.
Ak je nejaká osoba najvyšším objektom na voľnom priestranstve, tak je veľká pravdepodobnosť, že si ho tento blesk nájde a švacne do lebene.
Niektoré z týchto bleskov môžu priniesť na zem aj pozitívny náboj.
Korálový (prerušovaný)
Je to zvláštny druh blesku, ktorý ide zásadne z mrakov na zem. Tento blesk dosahuje vyššiu svietivosť a pri ceste vzduchom sa jeho hlavné vlákno okamžite rozpadáva na kratšie kúsky a zostávajú po ňom nepatrné stopy, takže pri pohľade naň, je v celej svojej dĺžke roztrhaný. Je to dosť zriedkavý blesk, ktorý som už aj ja pár krát videl.
Zem - Mrak
Tento typ blesku vzniká hlavne na veľmi vysokých budovách, vežiach a mrakodrapoch, kde z najvyššieho miesta vyšľahne elektrický výboj do mrakov. Po svojej ceste k mrakom sa väčšinou vždy rozvetví na všetky strany ako obrovský rozkonárený strom. Tento blesk taktiež nie je nebezpečný, pokiaľ sa nedržíme antény na mrakodrape.
PáskovýTento typ blesku vzniká pri búrkach, kde je veľmi silný bočný vietor. Je to vlastne jeden blesk oddelený medzerou alebo niekoľkými medzerami, ktorého vietor posúva do strany pri jeho spätných cestách z oblohy na zem a späť k mrakom a to niekoľko krát za sebou. Na fotografiách tento blesk vyzerá, ako keby bolo jeho rameno niekoľkokrát naklonované.
Vidlicovitý (blesk z jasného neba)
Tento blesk môže udrieť aj 20-30 kilometrov od vzdialenej búrky, kde máme nad sebou ešte modrú oblohu. Takéto blesky sa nazývajú pozitívne blesky a tvoria asi 5% všetkých bleskov. Sú veľmi zriedkavé, ale omnoho dlhšie a ničivejšie. Takýto blesk musí prekonať oveľa väčšiu vzdialenosť k svojmu vybitiu. Pozitívne blesky nesú šesť až desaťkrát väčší elektrický náboj ako negatívne blesky. Skrátka je 10x silnejší ako väčšina ostatných bleskov. Pozitívne údery plesku sú menej časté a pochádzajú z vyšších oblastí búrkových mrakov. Tieto blesky sú zodpovedné za väčšinu lesných požiarov a rozsiahle škody na elektrických rozvodoch. Produkujú obrovské množstvo vĺn ELF a VLF.
Ak vás náhodou trafí tento typ blesku, tak jeho zásah už určite nerozchodíte a nepomôže vám ani Boh Všemohúci, aj keď sa modlíte 150x za deň a chodíte do kostola 7x denne.
Tento typ blesku môže mať v priemere až dva metre a pár krát som už tento typ blesku videl.
Pásový
Je to druh blesku, ktorý sa objavuje v základni alebo po stranách búrkového mraku ako obrovský rozkonárený strom, ktorý vylezie z jednej časti mračna a rozlieva sa po celej oblohe. Vyzerá, ako keby cestoval po oblohe na všetky strany. Tento blesk sa drží iba základne búrkového mračna, takže na zem nikdy nedosiahne, jedine v kombinácii s iným typom blesku.
Škriatkovia a trysky
Tieto typy bleskov zo zeme väčšinou nikdy neuvidíme, pretože sa objavujú až v strednej atmosfére vysoko nad celou búrkovou bunkou. Vznikajú pri extrémne silných búrkach, ktoré produkujú obrovské množstvo elektrického náboja na Zemi. Škriatkovia začínajú niekde v mezosfére a zasahujú až k okraju ionosféry. Časovo sú to veľmi krátke svetelné záblesky (1/100s), ktoré sú dosť slabé a voľným okom takmer neviditeľné. Tieto blesky sú zásadne červenej farby, prípadne s modrastým nádychom a nikdy nedosiahnu k vrcholu samotného búrkového mračna. Sú najdlhšie zo všetkých typov bleskov, ktoré dosahujú vertikálnej dĺžky až 60km. Niekedy sa môžu zhlukovať vedľa seba a horizontálne obsadiť až 100 kilometrov na šírku. Celý objem atmosféry obalený škriatkami môže pokryť tisíce kubických kilometrov.
Trysky sú zásadne modrej farby a nie sú viazané na žiadne typy bleskov v búrkovej bunke. Trysky vychádzajú hneď nad vrcholom búrkového mračna, kde vystreľujú až do výšky 25 kilometrov rýchlosťou 1/4 sekundy. Tento typ blesku sa taktiež objavuje pri extrémne silných búrkach, hlavne pri tornádach. Tieto blesky je možné vidieť aj voľným okom a väčšinou bývajú v tvare kužeľa. Najlepšie ich je vidieť niekde na vidieku, kde nás neruší žiadny zdroj svetla a máme výhľad na 100km vzdialenú búrku.
Guľový
Je to najzáhadnejší typ blesku pri búrkach a veľmi málo sa o ňom vie. Guľový blesk vie precestovať veľmi veľké vzdialenosti. Životnosť má niekoľko sekúnd až minút. Dosahuje priemer približne 9-50cm, teda aj veľkosť lopty a žiari červenou, žltou alebo oranžovou farbou. Sú aj fámy, že bol videný vo veľkosti kamióna. Môže mať okolo seba aj halo alebo bude iskriť, či vysielať lúče svetla. Môže byť aj zahmlený a jeho zápach pripomína ozón alebo horiacu síru. Pravdepodobne vzniká po údere klasického blesku na zem, kde sa v pôde nachádza dostatok uhlíka a kremíka. Vyžarovanie svetla je zrejme spôsobené oxidáciou tohto kremíka. Jeho teplota je okolo 3,000 °C. Pohybuje sa veľmi pomaličky, väčšinou horizontálne a je záhadne nezávislý od aktuálnych vzdušných prúdov a fyzikálnych zákonov.
Jeho zvláštnou schopnosťou je, že dokáže ľahko obísť hocijaké prekážky vo svojom pohybe. Niektoré guľové blesky sa zas dokážu pohybovať aj po elektrickom vedení alebo po plotoch, ako keby išli po nejakých koľajniciach. Tento blesk dokáže aj plávať na vode.
Tento typ blesku je dosť inteligentný, pretože dokáže vojsť do domu dvermi, oknom alebo komínom a potom sa prechádza po chodbách, ako keby bol na nejakej obhliadke. Po krátkej dobe zmizne s veľkým ohlušujúcim rachotom.
Guľový blesk dokáže spraviť aj obrovské škody na majetku a zdraví všetkého, čo mu príde do cesty.
Existujú ešte aj iné typy bleskov, ale tie nie sú až také významné (napr. elfovia, superblesky ...).
Tu nižšie si môžete pozrieť zopár záznamov z búrok.Zväčšiť okno Zväčšiť okno Zväčšiť okno
{nice1}
Posledná úprava (Štvrtok, 08 December 2011 15:26)
Komentárov